Určite áno. Tým, že sa med nezohrieva a nevysušuje v dehumifikátore si zachováva všetky zdraviu prospešné látky. Sú to rôzne enzýmy, vitamíny a minerály. Surový med je taktiež považovaný za prírodné antibiotikum a často sa používa aj na hojenie rán.

Najväčší rozdiel spočíva v tom, že surový med nie je zohrievaný, vysušovaný v dehumifikátore, pastovaný, priemyselne filtrovaný a ani miešaný s iným medom. Týmto sa zachovávajú všetky zdraviu prospešné vlastnosti.
A samozrejme, surový med na rozdiel od bežne dostupného, je často predávaný v tuhom stave a nie v tekutom ako ste pravdepodobne zvyknutí. Taktiež nie je tak číry ako usadený alebo filtrovaný med, raw med obsahuje veľa čiastočiek peľu.

Na tejto stránke sa dočítate podrobnosti o výhodách a prínosoch raw medu:
https://ekovcelar.cz/med/raw-med/

Jednoduché vysvetlenie je aj v tomto videu:

Pretože raw med sa nikdy nezohrieva. Keď prirodzene stuhne, ostáva v pohári v tuhom stave. 
Ak chcete mať med tekutý, môžete si ho jednoducho zohriať a urobiť z neho med tekutý, ale pozor na teplotu! Neodporúča sa ísť nad 40°C.
Maximum pre zachovanie aspoň časti prospešných látok je 50°C.

Nie.

Všetok med je takmer hneď po vytočení naplnený do fliaš. Všetky druhy medu sú najprv tekuté (inak by ich nebolo možné vytočiť) a stuhnú až po nejakom čase, a to v závislosti od druhu medu. Môže to byť už za pár dní (repkový med) alebo aj za niekoľko rokov (agátový med) po vytočení.

Najväčší rozdiel je, že včelám nechávam dosť medu na prežitie zimy. Oproti mnohým iným včelárom si beriem iba obmedzené množstvo medu a zvyšok ostáva včielkam.
Som presvedčený, že je to lepšie ako na konci leta liať 10-25 litrov cukrovej vody do každého úľa. Pre včely je to neprirodzené a stresujúce.

Zdravé včelstvo s dostatkom vlastných medových zásob na konci leta vyzerá asi takto:

Len v prípade, že je zlý rok a niektoré včelstvá sú odkázané na cukor pre ich prežitie. Z plodiska med včelám nikdy neberiem a väčšinou im zostáva dostatok čistého medu na prežitie zimy bez potreby dodatočného kŕmenia cukrom.
Stáva sa však, že niektoré včelstvá potrebujú na konci leta 2-5 kg cukru na prežitie zimy, ktoré samozrejme dostanú.

Áno, rad by som spomenul používanie medzistienok.
Snažím sa ich používať v obmedzenom množstve a určite nie v každom rámiku, ktorý do včelstva vložím. Pre včely je oveľa prirodzenejšie stavať plásty na divoko.

Vo väčšine včelstiev používam iba prírodné liečivá (Varromed, kyselinu mravčiu a šťavelovú, tymol).
Okrem týchto látok som skúšal rôzne iné metódy, od neliečenia až po tvrdú chémiu. Výsledky boli rôzne, od úplnej deštrukcie až po super včelstvá. 
Amitraz používa väčšina včelárov vo viacerých štátoch európskej únie už niekoľko desaťročí. Výhodou je, že je veľmi lacný, účinný a pre včely neškodný, jedná sa však o pesticíd na ktorý sa časom môže vyvinúť aj rezistencia. Amitraz už používam iba ako kontrolné liečenie u niektorých včelstiev a zásadne len na jeseň v bezplodovom období a po odstránení všetkých medníkov.
Spomínaná prírodná liečba je fungujúcim riešením, má len jednu nevýhodu - je oveľa drahšia a náročnejšia na aplikáciu ako liečba amitrazom.
Klieštik včelí (varroa destructor) je veľmi nebezpečný, odolný a agresívny. Nedostatočná alebo neúčinná liečba spôsobí úhyn včelstva, takže neliečit to sa jednoducho nedá. Nadmerné rozmnoženie klieštika oslabí imunitu včelstva a to je následne náchylné na vírusové alebo bakteriálne ochorenia ako napr. DWV alebo mor včelieho plodu.